Archívy kategórie: Články

HARPÚNA mieri na budúcnosť

Rozhovor s predsedom občianskeho združenia HARPÚNA Ing. Michalom Hybským o pilotnej aktivite, súčasnosti a budúcnosti.

IMG_2877
Michal Hybský počas rozhovoru

 

  • Prešlo už niečo viac ako rok od  podpísania memoranda so ZŠ Karpatská v Žiline, kde uskutočňujete vašu pilotnú aktivitu “Budovanie kľúčových znalostí”. Ako by ste tento projekt okomentoval?

Áno je to už viac ako rok, čo občianske združenie HARPÚNA začalo spolupracovať so základnou školou Karpatská v Žiline. Po podpísaní memoranda, vypracovaní osnov sa v septembri žiaci deviateho ročníka začali učit programovať pre Android. No a keď žiaci odídu na zaslúžené prázdniny, začneme tento pilot vyhodnocovať.

Dodal by som aj nejaké bližšie informácie, nakoľko nie všetci museli o našom združení, či aktivite počuť, resp. čítať. Ide o klasifikovaný voliteľný predmet vyučovaný odborníkom z praxe, teda programátorom pracujúcim na veľkých medzinárodných projektoch. Cieľom tohto predmetu je dať možnosť žiakom pracovať s niečím inovatívnym, čo im zároveň dá skúsenosť s pokročilejšími technológiami a zároveň niektorým zneguje strach pred technikou.

Touto aktivitou reagujeme práve na relatívne malý záujem žiakov o štúdium technických smerov. Cieľom nie je vychovať programátora, ide hlavne o skúsenosť.  Ako pikošku by som uviedol, že sa na predmet prihlásilo viac dievčat ako chlapcov.

Projekt by som zhodnotiľ na výbornú a veľmi si vážime aj napr. návštevu ministra školstva priamo na výučbe, ktorá nám dodala veľa morálnych síl.

Michal Hybský pri práci

 

  • Prečo si myslíte, že je dôležité, aby si žiaci už na základnej škole vyskúšali prácu s inovatívnymi technológiami?  

Budovanie kľúčových znalostí nie je prioritne postavené len pre žiakov deviateho ročníka základných škôl, ale aj pre študentov gymnázií. Je však zrejmé , že už v mladom veku sa u žiakov formuje averzia voči technike a žiaci sa začínajú formovať v odvetiach, kde je len malé uplatnenie, či prebytok uchádzačov. Chceme prispieť k tomu, aby Slovensko nebolo časom len montážnou dieľňou EÚ a mládež je pre nás odrazový mostík pre lepšiu budúcnosť našej krajiny.

Veľa krát som sa stretol s tým, že žiaci automaticky “bočia” od techniky preto, že sa medzi nimi šíri “vírus”, že je to ťažko zvládnuteľné. Preto je podľa nás dôležité dať im možnosť zistiť, že to tak nie je. Samozrejme nechceme takto “ovplyvniť” všetkých žiakov. :D

  • V čom vidíte problém, že málo žiakov inklinuje k technickým smerom?

Ako som už vyššie spomínal veľa žiakov má obavy z toho, že technika je ťažká a ich myseľ prirodzene smeruje k ľahším a jednoduchším zámerom do budúcna. Nedá sa to však zovšeobecňovať nakoľko každý žiak je špecifický. Fakt, je ale taký, že na odbory ako politológia, právo, ekológia, či sociálna práca sa hlási oveľa viac študentov ako na odbory v ktorých je v praxi nedostatok zamestancov pre potreby trhu. Častokrát sa študuje len kvôli titulu, čo si myslím nie je zrovna najlepšie. Samozrejme nechcem žiadnemu odboru znižovať vážnosť a potrebu.

  • Aké iné aktivity HARPÚNA uskutočňuje?

Naše združenie sa venuje mnohým oblastiam, ktoré sú prospešné pre verejnosť, či ľudí s rovnakými záujmami ako máme my. HARPÚNA usporiadala niekoľko kultúrno-spoločenských podujatí, kde ľudí bavil Boris Filan. Momentálne sme v realizácií projektu “Podplácanie sa nevypláca – s elánom proti korupcií, s harpúnou v ruke”, ktorý finančne podporilo Ministerstvo vnútra. Cieľom je dať ľuďom do povedomia, že na Slovensku naozaj boli stovky ľudí odsúdení za podplácanie, korupciu. Tiež to chceme smerovať hlavne mládeži a tak priložiť ruku k boju proti korupcií. Chcem sa aj touto formou poďakovať všetkým členom za aktívnu spoluprácu na jednotlivých aktivitách.

Pred sídlom združenia
Pred sídlom združenia
  • Blíži sa ďaľší školský rok, aké sú plány vášho občianskeho združenia?

Naším plánom aspoň čo sa týka “Budovania kľučových znalostí” je rozšíriť výučbu na viac škôl, čo sa nám z časti darí. Momentálne sme v štádiu príprav ďaľšieho inovatívneho predmetu s pracovným názvom “Aplikovaná elektrotechnika a robotika”, kde sa žiaci 8. ročníka zoznámia s programovaním mikroovládača Arduino Nano a spolu so zaškoleným učiteľom budú riešiť projekty so stupňujúcou sa náročnosťou. Tu si svoju prácu na hodinách budú môcť aj “chytiť” čo podľa odborníkov môže mať tiež pozitívny efekt na ich vnímanie techniky.

Je eminentný záujem aj o pokračovanie predmetu “Programovanie pre Android” dokonca je zámer vytvoriť viac skupín žiakov, ktorí by navštevovali tento predmet.

  • Aký je záujem zo strany škôl o vami vytvorené aktivity, kto to financuje?

Čo sa týka záujmu môžem zodpovedne prehlásiť, že je vysoký, no presne taký sme očakávali, nakoľko ide o naozaj dobrú a prospešnú vec. Od spustenia pilotu nás pravidelne kontaktujú riaditelia škôl, rodičia, učitelia, či dokonca študenti, ktorí by chceli pomôcť. Dostala sa nám informácia, že pre náš predmet chcel žiak prestúpiť práve na školu, kde sa vyučuje náš predmet.

Samozrejme, stretli sme sa aj s rôznym nie zrovna pozitívnym prístupom, ale toto pramenilo len s dlhodobej problematiky v ktorom sa školstvo nachádza. Našťastie máme šťastie na výborných a aktívnych riaditeľov skôl.

S finacnovaním to nie je jednoduché, nakoľko programátor dostáva štandardnú mzdu programátora, čo si v momentálnych podmienkach škôly nemôžu dovoliť. Väčšinu nákladov na mzdu preto znáša HARPÚNA. Aj touto cestou by som sa chcel preto poďakovať našim partnerom, ktorý nám finančne pomohli preniesť teóriu o budovaní kľúčových znalostí do praxe. Ide hlavne o ESET, nadáciu Orange, či mesto Žilina.

Samozrejme chceme dať možnosť skúsenosti čo najväčšiemu počtu žiakov, preto sme nespali a hľadali možnosti ako naše aktivity pokryť strategicky. Dobre nadviazaná spolupráca s ministerstvom, čoho výsledkom bola aj vyššie spomínaná návšteva ministra, žiaľ zastavili voľby a tým aj zmena vedenia v tomto rezorte. Myslíme si, že by malo byť v záujme štátu, aby práve naša mládež nestagnovala a dostala možnosť napredovať. Toto by samozrejme malo byť v záujme celej spoločnosti.

 

 

Selektívna podpora budovania kľúčových znalostí alebo naozaj je pre nás Fínsko vhodný vzor?

Na Slovensku sa veľa hovorí o budovaní znalostnej ekonomiky ako o cieli, na aký sa má naša ekonomika pretransformovať z “montážnej dielne” Európy.

Všeobecne akceptovaná idea hovorí, že základom znalostnej ekonomiky je školský systém, ktorý je schopný produkovať schopných ľudí tak, aby boli pre znalostnú ekonomiku prínosom. Za vzor takého školského systému sa pokladá napríklad fínsky. Vo Fínsku v minulom storočí prebehla veľká reforma školstva, ktorej ovocie sa teraz dostavuje vo forme výborných umiestnení žiakov v štandardizovaných testoch v globálnom meradle.  Fínska reforma okrem toho, že veľmi dlho trvalo kým sa dostavili výsledky, zahŕňala aj zmenu postavenia učiteľa a celkový spôsob prístupu ku vzdelávaniu. Inými slovami – veľa peňazí bolo a je potrebné investovať nesmierne dlhý čas.

Tiež sa vraví, že na Slovensku také niečo nikdy nebude lebo je to drahé a vôbec v slovenských pomeroch nepredstaviteľné, keď slovenský učiteľský plat má problém uživiť rodinu a nie to prilákať najlepších absolventov na učiteľské odbory.

Potrebuje vôbec slovenské školstvo hlbokú komplexnú reformu a zmenu statusu všetkých učiteľov k lepšiemu? V nejakom čase určite nejaký stupeň reformy potrebuje, bez ohľadu na to, či je niečo v školstve dobré alebo zlé – tak ako ekonomika ide z jednej paradigmy do druhej aj školstvo sa musí časom meniť.

Slovensko je malá krajina s obmedzenými zdrojmi. Obe tieto vlastnosti ju priam predurčujú dosahovať úspech nie kopírovaním toho, čo funguje inde, ale kreatívnymi riešeniami.

Čo keby sme sa namiesto zmeny od základov sústredili len na posilnenie toho, čo pomôže budovať budúcnosť a v ostatnom zachovali všetko po starom? Čiže selektívne podporovali budovanie kľúčových znalostí, potrebných na tvorbu vysokej pridanej hodnoty.

Ktoré sú to tie kľúčové znalosti? Zoberme to takto. Mzda pracovníka zodpovedá pridanej hodnote, ktorú vo výrobnom procese pridáva.

Tabuľka ukazuje mzdu podľa odvetví za prvý kvartál roku 2014. Zdroj: Štatistický úrad SR.

Odvetvie 2014
1. 2. 3.
Priemysel spolu 890 € 847 € 905 €
v tom
ťažba a dobývanie 966 € 1 113 908 €
priemyselná výroba 873 € 831 € 885 €
dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu 1 328 € 1 267 € 1 479 €
dodávka vody; čistenie a odvod odpad. vôd 838 € 745 € 843 €
Stavebníctvo 580 € 547 € 572 €
Predaj a oprava motor. vozidiel 831 € 792 € 798 €
Veľkoobchod, okrem motor. vozidiel 824 € 788 € 834 €
Maloobchod, okrem motor. vozidiel 579 € 562 € 574 €
Ubytovanie 584 € 580 € 582 €
Činnosti reštaurácií a pohostinstiev 363 € 357 € 366 €
Doprava a skladovanie 758 € 725 € 770 €
z toho
poštové služby a služby kuriérov 660 € 641 € 647 €
Informácie a komunikácia 1 797 € 1 828 € 1 813 €
Vybrané trhové služby 826 € 809 € 807 €

 

Podľa platov najvyššiu pridanú hodnotu produkujú pracovníci v informatike a komunikáciach. Naopak v rebríčku nie sú na popredných miestach pracovníci ovládajúcich podrobne celú slovenskú literatúru. Tiež pri získavaní zahraničných investícií nie je hlavným faktorom, podľa ktorého sa investor pri umiestňovaní investície rozhoduje, počet ľudí v pracovnej sile ovládajúci históriu našej planéty. Nie je cieľ podceňovať žiadny z predmetov vyučovaných na našich školách, keď však príde na lámanie chleba, nie sú si všetky rovné :) a kto tvrdí niečo iné má invalidné argumenty.

Kľúčová znalosť, ktorá sa môže v školách získať je informatika. Štát by sa mal teda zamerať napríklad na posilnenie výuky informatiky a ostatné predmety podporovať tak ako doteraz.

Ako by mal štát zabezpečiť posilnenie výuky informatiky?

Na pamäti treba mať aspoň:

1. informačné technológie sú dynamické odvetvie.

2. kto sa vyzná v informačných technológiách očakáva adekvátne ohodnotenie.

Na rovinu, pani v strednom veku, ktorá bola na školení nedokáže naučiť niekoho niečo čomu sama poriadne nerozumie a už vôbec nie v kontexte súčasných trendov. Samozrejme, česť výnimkám. Čo s tým? Štát by mal dať každej škole účelovo viazané prostriedky. Škola by potom aktívne hľadala profesionálov v odvetví a ponúkla by im motivačné ohodnotenie za vyučovanie informatiky niekoľko hodín týždenne.

Tak by štát dokázal podporovať budovanie toho, čo je treba do budúcnosti žiakov naučiť a súčasný systém nedokáže, zároveň však držať náklady na priateľnej úrovni.

Podľa môjho názoru nepotrebujeme komplexne reformovať školstvo ale len selektívne podporovať znalosti pre vytváranie vysokej pridanej hodnoty.